Plemeno Kartúzska
Kartúzska mačka
- Chartreux „ Modrý medvedík „
Údajne toto
krátkosrsté plemeno pochádza z Francúzska. Často sa zamieňa za Britskú
alebo Ruskú krátkosrstú mačku.
Pôvod :
Kartúzske
mačky sú jedným z najstarších plemien mačiek chovaných v Európe.
O pôvode
tejto mačky existujú rôzne hypotézy, ktoré nie sú dostatočne dokázané. Už
v 16. stor. existujú zmienky o modrých krátkosrstých mačkách
v Taliansku a vo Francúzsku. Hovorí sa, že tieto mačky pochádzajú
z kopcovitého kraja vo Francúzsku, ktorý sa volá
Grand
Chartreuse.V tejto oblasti sa už v 11. stor. usadil Rád kartúzskych
mníchov, kde sa chovali modré mačky a ktorí sú známi výrobou likéru
Chartreuse. Podľa historických prameňov si mnísi doviezli túto mačky
z Mysu Dobrej nádeje / Južná Afrika / asi pred 500 rokmi.
Do legiend
o pôvode týchto mačiek údajne zasiahli aj križiaci. Hovorí sa, že tieto
mačky existovali pred viac ako tisíckami rokov a označovali ich ako sírske
mačky .Podľa legendy žili tieto mačky na vysočine medzi Tureckom, Iránom
a Irakom. Morskou cestou sa údajne dostali na Maltu a Cyprus
a odtiaľ ich križiaci zobrali zo sebou do Francúzska.
Do USA sa
dostali až v roku 1970.
Z histórie chovu :
Chov sa
začal vo Francúzsku v Belle –lle,v 20tych rokoch 20. storočia,
zásluhou dvoch sestier Christine a Suzanne Légerove, ktoré sa najprv
venovali siamskym mačkám, ktorým sa veľmi nedarilo v drsných podmienkach
atlantického pobrežia. Na ostrove objavili šedé domáce mačky s krátkou
silnou srsťou a zlatožltými očami. Sestry sa rozhodli začať chovať kartúzske
mačky. Pramatkou sa stala mačka Mignonne. Prvý štandard bol vypracovaný
v roku 1935 a bol veľmi podobný štandardu siamskych mačiek.
Približne
v tom istom čase ako sestry Légerové v Paríži aj iní chovatelia sa
snažili začať s chovom kartúzskych mačiek. Postupovali krížením
s perzským modrým kocúrom Japouk de Pouilloux , aby dosiahli krásnu medenú
farbu oka. Jeho syn Keeky de Champmolle a následne syn Keekyho , Weeky de
Trevise sa stali partnermi kartúzskych mačiek.
Do chovu
zasiahla ďalšia veľmi podobná mačka - britská modrá. V roku 1967 boli
spojené do jedného plemena. Na konci 70tych rokov padlo rozhodnutie zo strany
FIFe, že pravé kartúzske mačky môžu pochádzať len z Francúzska. Všetky
mačky, ktoré pochádzali z iných krajín boli premenované na britské modré.
V súčasnosti
platí nasledujúci štandard uznávaný vo FIFe. Kartúzske mačky sa nesmú krížiť
s britskými a ruskými modrými mačkami.
Vonkajšie znaky – štandard :
Telo :
Kartúzska
mačka je strednej až veľkej postavy .Telo je silné, pevné, svalnaté
s širokou, dobre vyvinutou hruďou. Kartúzske mačky, predovšetkým kocúry
musia pôsobiť dojmom sily.
Končatiny
:
Sú stredne
dlhé, primeraných proporcii, silne svalnaté. Nesmú byť príliš vysoké. Tlapky sú
veľké a modro šedé.
Chvost :
Je stredne dlhý, harmonický k telu, ľahko sa zužuje
k zaguľatenej špičke .Sfarbenie je rovnaké ako na tele.
Srsť :
Je lesklá a hustá.
Podsada je pri koreni jemne vlnitá a veľmi hustá. Dvojitá srsť dáva vzhľad
vztýčených, postavených chlpov. Sú povolené všetky odtiene modrej, od svetlo
šedomodrej až po tmavo šedomodrú. Svetlej šedomodrej farbe sa dáva prednosť.
Podstatná je jednotnosť farebného odtieňu..
Hlava :
Je široká v základe s dobre vyvinutou lebkou, ale
nie vyklenutou, s úzkym plochým priestorom medzi ušami. Silná tvár dáva
hlave spredu vzhľad lichobežníka so širšou dolnou základňou.
Nos
Je široký a rovný. Žiadny „ ohrnutý nos. „ Nosné
zrkadielko je modro šedé.
Oči
sú veľké, otvorené,
nie príliš guľaté. Vonkajší okraj oka je jemne vytiahnutý hore. Farba oka je živá, od tmavo žltej až ku tmavo
medenej. Nesmie byť žiadny nádych zelenej farby, bledej prípadne vodnatej farby. Farba musí byť čistá, intenzívna. Sýtemu
sfarbeniu sa dáva prednosť.
Uši sú stredne veľké, nasadené vysoko na
lebke a len ľahko vybiehajúce do strán. To dáva mačke živý, pozorný
vzhľad.
Chyby :
- ak
je nos na hor vyklenutý
- oči majú zelený
nádych, vodnatý alebo bledý tón farby
- ak sú v srsti jednotlivé biele chlpy,
výrazný rozdiel vo farbe krycej srsti a
podsady
- tieňovanie, kresba alebo tiping v srsti
- ak srsť má hnedý alebo červenohnedý nádych
Poznámka :
U dospelých kocúrov je tvár dobre
vyvinutá, ale u mačiek je tento vzhľad, vyvolávajúci dojem lichobežníka, menej výrazný. Mačky sú
menšie ako kocúry, majú užšiu hruď menej výraznú tvár. Ale i napriek tomu
musí byť mačka mohutná a dobre svalnatá.
Bodové hodnotenie na výstavách :
Celkový
počet bodov : 100
Hlava :
celkový tvar, nos, čeľusť, chrup, čelo, brada,
umiestnenie a tvar uší, tvar a veľkosť
očí : 25
Oči : farba
: 10
Telo :
stavba tela, veľkosť, stavba kostry, tvar končatín a labiek: 25
Chvost :
dĺžka a tvar : 10
Srsť: farba, kvalita a textúra, dĺžka : 25
Kondícia :
5
Vývoj a rast :
Tak ako aj
iné mačiatka do veku piatich, šiestich
týždňov sú kartúzske mačiatka malí guľatí medvedíci. Od ôsmeho týždňa začínajú
rýchlo rásť a mení sa aj farba oka. Modré oči, mimochodom takéto sfarbenie
oka majú všetky mačiatka bez rozdielu plemien, sa menia na šedo hnedé s nádychom
olivového odtieňa. Čím dlhšie vydrží toto sfarbenie oka, tým je farba oka
v dospelosti krajšia, oranžová alebo medená.
U mladých
hustú krátku srsť prekrývajú dvakrát tak dlhé chlpy, ktoré vytvárajú okolo
mačiatka závoj. Jedná sa o detskú srsť. Taktiež postupne v dospelosti
zmiznú rôzne pruhy, bodky a iné vzory v srsti.
Najvhodnejší
čas na kastráciu je po dovŕšení jedného roku, ale u mačiek nie pred prvou
rujou.
Za dospelé
sú považované mačky, ktoré dovŕšia vek jeden a pol roka. Kartúzske mačky
sú vzorné mamy. Kocúr do plnej krásy narastie vo veku 2 – 4 rokov.
Povaha :
Povahové
črty môžeme stotožniť s vlastnosťami britských a ruských mačiek.
Kartúzske mačky vynikajú svojou vyrovnanosťou, priateľskou povahou. Veľmi dobre
vychádza s inými domácimi zvieratami, s deťmi. Veľmi radi sa hrajú.
Milujú maznanie sa, ale neradi sedia na lone. Dokážu si vybudovať krásny vzťah
s človekom, pričom z detí vyhľadáva najmladšie.
Sú veľmi
spoločenské. Nenechávajte ich samé. Vhodné je pri pracovnej zaneprázdnenosti si
zadovážiť dve mačiatka. Ideálne by bolo z jedného vrhu.
Starostlivosť :
Kartúzska
mačka nevyžaduje zvláštnu starostlivosť. Stačí mačku pravidelne hladkať
a občas prekartáčovať jemnou kefou. Prípadne preleštite srsť jelenicou.
Na záver
Výhody
tohto plemena :
- veľmi láskyplná
-
rýchla
údržba srsti
-
vhodná
k deťom a k iným zvieratám
-
je
hravá
Nevýhody
tohto plemena :
-
nie
je rada, keď zostáva sama bez spoločnosti
-
vyžaduje
veľa pozornosti